Posted by admin

Na druhý deň sme došli do mestečka Salas. Albergue bolo otvorené a nachádzalo sa pod miestným salónom čo nám po namáhavej ceste celkom vyhovovalo.

Pochodili sme mestečko, zašli na kávu a večer sme si otvorili k tuniakovi na večeru fľašu vína. V salone nad albergue sme boli na teplú polievku. Pôvodne sme si chceli dať niečo poriadne, ale pri pohľade na desiatich starčekov hrajúcich karty a chlípajúc neidentifikovateľnú tekutinu sme nemohli odolať pokušeniu vyskúšať miestnu astúrsku špecialitu. Pýtali sme sa čo to je, ale čašníčka nevedela anglicky (ako takmer nikto) takže sme po krátkej snahe rezignovali. K žltej vode v tanieriku nám priniesla aj biele víno názorne predvádzajúc že si ho máme naliať do polievky, čo sme aj urobili. Môjmu spolupútnikovi nechutila ale asi menej ako mne, keďže ju celú vypil. Bola neskutočne nechutná a neuveriteľne žltá takže sme obaja začali chytať pochybnosti čo ta astúrska špecialita vlastne je. Chutilo to ako mäsový vývar, ale necítili sme kari, tak prečo tak žltá. Pri platení sme sa dozvedeli, že to bol vývar z kuracích ľadvín.